Hodnotenie predmetov

             1. Všeobecné zásady hodnotenia priebehu a výsledkov vzdelávania

 

1. Hodnotenie žiaka je nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorá má informatívnu, korekčnú a motivačnú funkciu.

 

2. Hodnotenie žiaka je organickou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu a jeho riadenia v súlade so školským vzdelávacím programom.

 

3. Žiak sa v procese výchovy a vzdelávania hodnotí priebežne a celkovo a má právo dozvedieť sa spôsob a výsledok hodnotenia.

 

4. Za prvý polrok vydáva škola žiakovi výpis hodnotenia prospechu a správania; za druhý polrok vysvedčenie.

 

5. Hodnotenie žiaka sa vykonáva klasifikáciou, slovným hodnotením alebo kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia. O spôsobe hodnotenia jednotlivých vyučovacích predmetov rozhodne riaditeľ školy (ďalej len „riaditeľ“) po prerokovaní v pedagogickej rade.

 

6. Klasifikácia je jednou z foriem hodnotenia, ktorej výsledky sa vyjadrujú určenými piatimi stupňami. Na vysvedčeniach s klasifikáciou sa slovný komentár za príslušný polrok nedopĺňa. Klasifikácia súhrnného prospechu sa uskutočňuje na konci každého polroka a nie je aritmetickým priemerom čiastočnej  klasifikácie.

 

7. Slovné hodnotenie je jednou z foriem hodnotenia, ktorého výsledky v jednotlivých predmetoch prípravného ročníka, nultého ročníka, prvého ročníka až štvrtého ročníka sa vyjadrujú slovne štyrmi stupňami; vysvedčenie so slovným hodnotením sa môže doplniť slovným komentárom za príslušný polrok.

 

8. Kombinácia klasifikácie a slovného hodnotenia je forma hodnotenia, pri ktorej sa výsledky niektorých vyučovacích predmetov vyjadrujú stupňom klasifikácie a niektoré sa vyjadrujú slovne. Kombinované hodnotenie sa odporúča využiť aj v rámci toho istého predmetu, pri prechode zo slovného hodnotenia na klasifikáciu. Postupne učiteľ dopĺňa slovné komentáre známkou, a tak pripravuje žiakov na zmenu kvantifikátora.

 

9. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa uskutočňuje priebežné a celkové hodnotenie:

priebežné hodnotenie sa uskutočňuje pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách a má hlavne motivačný charakter; učiteľ zohľadňuje vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliada na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť,

celkové hodnotenie žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa uskutočňuje na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov v danom vyučovacom predmete.

10. V procese hodnotenia učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektuje práva dieťaťa a humánne sa správa voči žiakovi. Predmetom hodnotenia vo výchovno-vzdelávacom procese sú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol vo vyučovacích predmetoch v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa školského poriadku. Hodnotenie slúži ako prostriedok pozitívnej podpory zdravého rozvoja osobnosti žiaka.

 

11. Správanie neovplyvňuje klasifikáciu výsledkov vo vyučovacích predmetoch.

 

12. Pri hodnotení a pri priebežnej i celkovej klasifikácii pedagogický zamestnanec uplatňuje primeranú náročnosť a pedagogický takt voči žiakovi.

 

13. Stupeň prospechu určí učiteľ, ktorý vyučuje príslušný predmet.

 

14. V predmete, v ktorom vyučuje viac učiteľov, určia stupeň prospechu žiaka za hodnotiace obdobie po vzájomnej dohode.

 

15. Ohodnotením výkonu žiaka stupňom prospechu posudzuje učiteľ výsledky práce objektívne a primerane náročne.

 

16. Pri určovaní stupňa prospechu v jednotlivých predmetoch na konci klasifikačného obdobia sa hodnotia učebné výsledky, ktoré žiak dosiahol za celé klasifikačné obdobie. Pri celkovej klasifikácii prihliada učiteľ k vekovým zvláštnostiam žiaka i k tomu, že žiak mohol v priebehu klasifikačného obdobia zakolísať v učebných výkonoch pre určitú indispozíciu. Prihliada sa i ku snaživosti žiaka, k jeho individuálnym schopnostiam a možnostiam. Stupeň prospechu sa neurčuje na základe priemeru z klasifikácie za príslušné obdobie.

 

17. Zákonní zástupcovia žiaka sú o prospechu žiaka informovaní triednym učiteľom a učiteľmi jednotlivých predmetov:

1. priebežne prostredníctvom žiackej knižky ( internetovej žiackej knižky),
2. v priebehu každého štvrťroka na triednych aktívoch alebo konzultáciách s rodičmi,
3. prípadne kedykoľvek po predchádzajúcej dohode vyučujúceho a zákonného zástupcu.

 

18. V prípade mimoriadneho zhoršenia prospechu informuje triedny učiteľ zákonných zástupcov žiaka bezprostredne a preukázateľným spôsobom. Prípady zaostávania žiakov v učení sa prerokujú v pedagogických radách, ktoré sa konajú v prvom polroku spravidla do 15. novembra a v druhom polroku spravidla do 15. apríla.

 

19. Žiak základnej školy, ktorý navštevoval školu pri zdravotníckom zariadení, v diagnostickom centre alebo v liečebno-výchovnom zariadení (ďalej len „škola pri zariadení), sa celkovo hodnotí v kmeňovej škole. Pri hodnotení v kmeňovej škole sa berie do úvahy priebežné hodnotenie v škole pri zariadení. Ak žiak navštevoval školu pri zariadení nepretržite viac ako tri mesiace pred koncom hodnotiaceho obdobia, kmeňová škola preberá návrh na celkové hodnotenie zo školy pri zariadení v tých predmetoch, ktoré sa v nej vyučoval. Návrh sa zasiela po prerokovaní v pedagogickej rade školy pri zariadení  najneskoršie 14 dní pred termínom vydávania vysvedčenia. V ostatných vyučovacích predmetoch sa nehodnotí.

 

20. Do vyššieho ročníka postupuje žiak, ktorý prospel.

 

21. Žiak, ktorý bol na konci druhého polroka hodnotený stupňom prospechu nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky z viac ako dvoch povinných vyučovacích predmetov, opakuje ročník.

 

22. Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné hodnotiť ani v náhradnom termíne zo závažných objektívnych dôvodov, najmä zdravotných, dlhodobého pobytu v zahraničí. Žiak, ktorý neprospel v čase, keď plní povinnú školskú dochádzku, môže opakovať ročník len raz, vo výnimočných prípadoch, ak je to v prospech žiaka, aj viackrát.

 

23. Ak pre závažné objektívne príčiny nemožno žiaka hodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku, žiak sa za prvý polrok nehodnotí. Riaditeľ určí na jeho hodnotenie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa hodnotenie žiaka mohlo vykonať najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka. Za hodnotenie žiaka zodpovedá príslušný vyučujúci predmetu.

 

24. Ak pre závažné objektívne príčiny nemožno hodnotiť žiaka na konci druhého polroka, riaditeľ určí na jeho hodnotenie náhradný termín, a to tak, aby sa hodnotenie žiaka vykonalo spravidla v poslednom týždni augusta.

 

25. Ak má zákonný zástupca žiaka pochybnosti o správnosti hodnotenia  v jednotlivých predmetoch na konci prvého polroka a druhého polroka, môže do troch pracovných dní odo dňa získania výpisu hodnotenia za prvý polrok alebo do troch pracovných dní odo dňa vydania vysvedčenia, požiadať riaditeľa o vykonanie komisionálnej skúšky žiaka; ak je vyučujúcim riaditeľ, o preskúšanie žiaka možno požiadať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v hodnotiacom období z tohto vyučovacieho predmetu hodnotený na základe komisionálnej skúšky.

 

26. Preskúšanie sa uskutoční neodkladne v termíne, ktorý určí riaditeľ školy. Ak pre neprítomnosť žiaka nemožno preskúšanie uskutočniť v tomto termíne, nemožno žiaka ďalej preskúšavať. Výsledok preskúšania, ktorý je konečný, oznámi riaditeľ zákonnému zástupcovi žiaka. Ďalšie preskúšanie žiaka je neprípustné. Na požiadanie zákonného zástupcu žiaka môže byť zákonný zástupca prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy.

 

27. Riaditeľ školy môže žiakovi, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku a na konci druhého polroku neprospel alebo nemohol byť hodnotený, povoliť na žiadosť jeho zákonného zástupcu opakovanie ročníka po posúdení jeho doterajších študijných výsledkov a dôvodov uvedených v žiadosti.

 

Spôsoby získavania podkladov pre hodnotenie

 

1. Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získava učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami:
   1. sústavným diagnostickým pozorovaním žiaka,
   2. sústavným sledovaním výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie,
   3. rôznymi druhmi skúšok (písomné, ústne, grafické, praktické, pohybové) a didaktickými testmi; uplatňuje aj metódy menej riadené (referáty, denníky, projekty, sebahodnotiace listy, dotazníky, pozorovania, portfólia - súbor prác žiaka, ktoré vypovedajú o jeho výkone,
   4. analýzou výsledkov rôznych činností žiaka a jeho prístupu k osvojovaniu a získavaniu príslušných kompetencií,
   5. konzultáciami s ostatnými pedagogickými zamestnancami a podľa potreby s odbornými zamestnancami zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, všeobecného lekára pre deti a dorast, najmä u žiaka s trvalejšími psychickými a zdravotnými ťažkosťami a poruchami,
   6. rozhovormi so žiakom a so zákonnými zástupcami žiaka.

 

2. Žiak je z predmetu skúšaný ústne, písomne alebo prakticky najmenej dvakrát v polročnom hodnotiacom období. Známky získavajú vyučujúci priebežne počas celého klasifikačného obdobia. Vyučujúci klasifikuje iba prebrané a precvičené učivo.

1. Žiak 2. - 9. ročníka musí mať z každého predmetu, ktorý sa vyučuje 4 a viac hodín týždenne, aspoň 6 známok za každý polrok. V prípade dlhodobej neprítomnosti žiaka sa rozsah počtu známok primerane upraví podľa dĺžky absencie žiaka. Minimálny počet známok pre celkové hodnotenie sú 3.
2. Žiak 2. - 9. ročníka musí mať z každého predmetu, ktorý sa vyučuje 3 hodiny týždenne, aspoň 4 známok za každý polrok. V prípade dlhodobej neprítomnosti žiaka sa rozsah počtu známok primerane upraví podľa dĺžky absencie žiaka. Minimálny počet známok pre celkové hodnotenie sú 2.
3. Žiak 2. - 9. ročníka musí mať z každého predmetu, ktorý sa vyučuje 1 alebo 2 hodiny týždenne, aspoň 2 známky za každý polrok. Tento počet je minimálny pre objektívne hodnotenie žiaka.

 

3. Vyučujúci vyvážene hodnotí a premieta do klasifikácie žiakove zručnosti, postupy, prácu s informáciami, úroveň komunikácie a tvorivosť žiaka

 

4. Učiteľ oznamuje žiakovi výsledok každej klasifikácie, klasifikáciu zdôvodňuje a poukazuje na klady a nedostatky hodnotených prejavov, výkonov, výtvorov. Po ústnom vyskúšaní oznámi učiteľ žiakovi výsledok hodnotenia okamžite. Výsledky hodnotenia písomných skúšok a prác a praktických činností oznámi žiakom prítomným na výučbe najneskôr do 10 dní. Učiteľ oznamuje všetky známky, ktoré berie do úvahy pre celkovú klasifikáciu, zákonným zástupcom žiaka a to hlavne prostredníctvom zápisu do žiackej knižky - súčasne s oznámením známky žiakovi. Pri hodnotení využíva i sebahodnotenie žiaka, posilňuje jeho vedomie osobného pokroku pri osvojovaní kompetencií.

 

5. Písomné práce a ďalšie druhy skúšok rozvrhne učiteľ rovnomerne na celý školský rok. Pravidelným rozvrhnutím hodnotiacich činností zabráni preťažovaniu žiaka. Písomné práce archivuje do konca príslušného školského roka.

 

6. O termíne písomnej skúšky, ktorá má trvať viac ako 25 minút, informuje vyučujúci žiakov najmenej 3 dni vopred. Ostatných vyučujúcich o tom informuje formou predbežného zápisu do triednej knihy. V jednom dni môžu žiaci konať len jednu skúšku uvedeného charakteru.

 

7. Učiteľ je povinný viesť sústavnú evidenciu o každej klasifikácii žiaka preukázateľným spôsobom tak, aby mohol vždy doložiť správnosť celkovej klasifikácie žiaka i spôsob získania známok (ústne skúšanie, písomné,...). V prípade dlhodobej neprítomnosti alebo rozviazania pracovného pomeru v priebehu klasifikačného obdobia odovzdá tento klasifikačný prehľad zastupujúcemu učiteľovi alebo vedeniu školy.

 

8. Ak je klasifikácia žiaka stanovená na základe písomných alebo grafických prác, vyučujúci tieto práce uschovávajú po dobu, počas ktorej sa klasifikácia žiaka určuje alebo v ktorej sa k nej môžu zákonní zástupcovia žiaka odvolať - tzn. celý školský rok, v prípade žiakov s odloženou klasifikáciou alebo opravnými skúškami až do 15.10. ďalšieho školského roka. Opravené písomné práce musia byť predložené všetkým žiakom a na požiadanie v škole taktiež zákonným zástupcom.

 

9. Vyučujúci dodržujú zásady pedagogického taktu, hlavne:
   1. neklasifikujú žiakov ihneď po ich návrate do školy po neprítomnosti z dôvodu choroby dlhšej ako jeden týždeň (s výnimkou uvoľnenia žiaka na základe predošlej žiadosti zákonného zástupcu, kedy má žiak možnosť a povinnosť si zameškané učivo doplniť),
   2. žiaci si doplňujú látku do zošitov po dobu svojej neprítomnosti podľa pokynov učiteľa,
   3. účelom skúšania nie je nachádzať medzery vo vedomostiach žiaka, ale hodnotiť to, čo vie,
   4. pred preverením znalostí musí mať žiak dostatok času na naučenie, precvičenie a upevnenie učiva.

 

10. Triedni učitelia (prípadne výchovný poradca) sú povinní oboznamovať ostatných vyučujúcich s odporúčaním psychologických vyšetrení, ktoré majú vzťah ku spôsobu hodnotenia a klasifikácie žiaka a spôsobu získavania podkladov, a to do 5 dní od prijatia odborného posudku školou.

 

2. Zásady a pravidlá pre sebahodnotenie žiakov

 

1. Sebahodnotenie žiaka je významnou súčasťou hodnotenia žiakov.
2. Sebahodnotením sa posilňuje sebaúcta a sebavedomie žiakov.
3. Chybu je potrebné chápať ako prirodzenú vec v procese učenia. Pedagogickí zamestnanci ich so žiakmi rozoberajú a vedú žiakov k ich oprave. Chyba je dôležitý prostriedok učenia.
4. Pri sebahodnotení sa žiak snaží popísať:
   • čo sa mu darí,
   • čo mu ešte nejde,
   • aké má rezervy a ako využil svoje možností a predpoklady,
   • ako bude pokračovať ďalej.
5. Pri školskej práci pedagógovia vedú žiaka, aby komentoval svoje výkony a výsledky a zároveň ho vedú k vedomiu, že známky nie sú jediným zdrojom motivácie.

 

3. Stupne hodnotenia prospechu a správanie v prípade použitia klasifikácie a ich charakteristika, vrátane vopred stanovených kritérií

 

3.1 Stupne hodnotenia prospechu

1. Výsledky vzdelávania žiakov v jednotlivých vyučovacích predmetoch stanovených školským vzdelávacím programom sa v prípade použitia klasifikácie hodnotia na vysvedčení stupňami prospechu:

1. -  výborný,
2. -  chválitebný,
3. -  dobrý,
4. -  dostatočný,
5. -  nedostatočný.

 

2. Pre potreby klasifikácie sa predmety delia na tri skupiny:

 

• predmety s prevahou teoretického zamerania,
• predmety s prevahou praktických činností ,
• predmety s prevahou výchovného a umeleckého odborného zamerania.

Kritériá pre jednotlivé klasifikačné stupne sú formulované predovšetkým na celkovú klasifikáciu. Učiteľ však nepreceňuje žiadne z uvedených kritérií, posudzuje výkony žiaka komplexne, v súlade so špecifikom predmetu.

 

3.1.1 Klasifikácia vo vyučovacích predmetoch s prevahou teoretického zamerania

Prevahu teoretického zamerania majú jazykové, spoločenskovedné, prírodovedné predmety a matematika. Pri klasifikácii výsledkov vo vyučovacích predmetoch s prevahou teoretického zamerania sa v súlade s požiadavkami učebných osnov hodnotí:

 

• celistvosť, presnosť a trvanlivosť osvojenia požadovaných poznatkov, faktov, pojmov, definícií, zákonitostí a vzťahov, kvalita a rozsah získaných zručností, poznatkov a schopností vykonávať požadované intelektuálne a motorické činnosti,
• schopnosť uplatňovať osvojené poznatky a zručností pri riešení teoretických a praktických úloh, pri výklade a hodnotení spoločenských a prírodných javov a zákonitostí, hĺbka porozumenia ,
• samostatnosť a tvorivosť a logika myslenia, kvalita práce s informáciami,
• aktivita v prístupu k činnostiam, záujem o ne a vzťah k nim, produktivita,
• presnosť, výstižnosť a odborná i jazyková správnosť ústneho a písomného prejavu,
• kvalita výsledkov činností,
• osvojenie účinných metód samostatného štúdia.

 

Výchovno-vzdelávacie výsledky sa klasifikujú podľa týchto kritérií:

Stupeň 1 (výborný)

Žiak ovláda požadované poznatky, fakty, pojmy, definície a zákonitosti ucelene, presne a úplne a chápe vzťahy medzi nimi. Pohotovo vykonáva požadované intelektuálne a motorické činnosti. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené poznatky a zručnosti pri riešení teoretických a praktických úloh, pri výklade a hodnotení javov a zákonitostí. Myslí logicky správne, zreteľné sa u neho prejavuje samostatnosť a tvorivosť. Jeho ústny a písomný prejav je správny, presný a výstižný. Grafický prejav je presný a estetický. Výsledky jeho činnosti sú kvalitné, iba s menšími nedostatkami. Je schopný samostatne študovať vhodné texty.

Stupeň 2 (chválitebný)

Žiak ovláda požadované poznatky, fakty, pojmy, definície a zákonitosti v podstate ucelene, presne a úplne. Pohotovo vykonáva požadované intelektuálne a motorické činnosti. Samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa uplatňuje osvojené poznatky a zručnosti pri riešení teoretických a praktických úloh, pri výklade a hodnotení javov a zákonitostí. Myslí správne, v jeho myslení sa prejavuje logika a tvorivosť. Ústny a písomný prejav má menšie nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. Kvalita výsledkov činnosti je spravidla bez podstatných nedostatkov. Grafický prejav je estetický, bez väčších nepresností. Je schopný samostatne alebo s menšou pomocou študovať vhodné texty.

Stupeň 3 (dobrý)

Žiak má v celistvosti, presnosti a úplnosti osvojených si požadovaných poznatkov, faktov, pojmov, definícii a zákonitostí medzery. Pri vykonávaní požadovaných intelektuálnych a motorických činností prejavuje nedostatky. Podstatnejšie nepresnosti a chyby dokáže za pomoci učiteľa korigovať. V uplatňovaní osvojených poznatkov a zručností pri riešení teoretických a praktických úloh sa dopúšťa chýb. Uplatňuje poznatky a uskutočňuje hodnotenie javov a zákonitostí podľa podnetov učiteľa. Jeho myslenie je vcelku správne, ale málo tvorivé, v jeho logike sa vyskytujú chyby. V ústnom a písomnom prejave má nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. V kvalite výsledkov jeho činnosti sa prejavujú častejšie nedostatky, grafický prejav je menej estetický a má menšie nedostatky. Je schopný samostatne študovať podľa návodu učiteľa.

Stupeň 4 (dostatočný)

Žiak má v celistvosti, presnosti a úplnosti osvojených si požadovaných poznatkov závažné medzery. Pri vykonávaní požadovaných intelektuálnych a motorických činností je málo pohotový a má väčšie nedostatky. V uplatňovaní osvojených poznatkov a zručností, pri riešení teoretických a praktických úloh sa vyskytujú závažné chyby. Pri využívaní poznatkov pre výklad a hodnotenie javov je nesamostatný. V logike myslenia sa vyskytujú závažné chyby, myslenie nieje tvorivé. Jeho ústny a písomný prejav má vážne nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. V kvalite výsledkov jeho činnosti a v grafickom prejave sa prejavujú nedostatky, grafický prejav je málo estetický. Závažné nedostatky a chyby dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť. Pri samostatnom štúdiu má veľké ťažkosti.

Stupeň 5 (nedostatočný)

Žiak si požadované poznatky neosvojil ucelene, presne a úplne, má v nich závažné a značné medzery. Jeho zručnosť vykonávať požadované intelektuálne a motorické činnosti má veľmi podstatné nedostatky. V uplatňovaní osvojených vedomostí a zručností pri riešení teoretických a praktických úloh sa vyskytujú veľmi závažné chyby. Pri výklade a hodnotení javov a zákonitostí nedokáže svoje vedomosti uplatniť ani s podnetmi učiteľa. Neprejavuje samostatnosť v myslení, vyskytujú sa u neho časté logické nedostatky. V ústnom a písomnom prejave má závažné nedostatky v správnosti, presnosti i výstižnosti. Kvalita výsledkov jeho činnosti a grafický prejav majú vážne nedostatky. Závažné nedostatky a chyby nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa. Nedokáže samostatne študovať.

3.1.2 Klasifikácia vyučovacích predmetov s prevahou praktického zamerania.

 

Prevahu praktickej činnosti majú v základnej škole pracovné vyučovanie, svet práce, základy techniky, informatika, informatická výchova a zodpovedajúce voliteľné predmety vrátane hodnotenia aktívnej účasti žiaka na realizovaných projektoch školy.

Pri klasifikácii v predmetoch s prevahou praktického zamerania v súlade s požiadavkami učebných osnov sa hodnotí:

• rozsah znalostí, hĺbka porozumenia,
• vzťah k práci, k pracovnému kolektívu a k praktickým činnostiam,
• osvojenie praktických zručností a návykov, zvládnutie účelných spôsobov práce,
• využitie získaných teoretických vedomostí v praktických činnostiach,
• aktivita, samostatnosť, tvorivosť, iniciatíva v praktických činnostiach,
• kvalita výsledkov činností, schopnosť podieľať sa na skupinovej práci,
• organizácia vlastnej práce a pracoviska, udržiavanie poriadku na pracovisku,
• dodržiavanie predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a starostlivosť o životné prostredie,
• hospodárne využívanie surovín, materiálov, energie, prekonávanie prekážok v práci,
• obsluha a údržba laboratórnych zariadení a pomôcok, nástrojov, náradia a meradiel.

 

Výchovno-vzdelávacie výsledky sa klasifikujú podľa týchto kritérií:

Stupeň 1 ( výborný)

Žiak sústavne prejavuje kladný vzťah k práci, k pracovnému kolektívu a k praktickým činnostiam. Pohotovo, samostatne a tvorivo využíva získané teoretické poznatky pre praktické činnosti. Praktické činnosti vykonáva pohotovo, samostatne uplatňuje získané zručnosti a návyky. Bezpečne ovláda postupy a spôsoby práce, dopúšťa sa len menších chýb, výsledky jeho práce sú bez závažnejších nedostatkov. Účelne si organizuje vlastnú prácu, udržuje pracovisko v poriadku. Uvedomele dodržuje predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a aktívne sa stará o životné prostredie. Hospodárne využíva suroviny, materiál, energiu. Vzorne obsluhuje a udržuje laboratórne zariadenia a pomôcky, nástroje, náradie a meradlá. Aktívne prekonáva vyskytujúce sa prekážky.

Stupeň 2 (chválitebný)

Žiak prejavuje kladný vzťah k práci, k pracovnému kolektívu a k praktickým činnostiam. Samostatne, ale menej tvorivo a s menšou istotou využíva získané teoretické poznatky pri praktických činnostiach. Praktické činnosti vykonáva samostatne, v postupoch a spôsoboch práce sa nevyskytujú podstatné chyby. Výsledky jeho práce majú drobné nedostatky. Účelne si organizuje vlastnú prácu, pracovisko udržuje v poriadku. Uvedomele dodržuje predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a stará sa o životné prostredie. Pri hospodárnom využívaní surovín, materiálov a energie sa dopúšťa malých chýb. Laboratórne zariadenia a pomôcky, nástroje, náradie a meradla obsluhuje a udržuje s drobnými nedostatkami. Prekážky v práci prekonáva s občasnou pomocou učiteľa.

Stupeň 3 (dobrý)

Žiak prejavuje vzťah k práci, k pracovnému kolektívu a k praktickým činnostiam s menšími výkyvmi. Za pomoci učiteľa uplatňuje získané teoretické poznatky pri praktické činnosti. V praktických činnostiach sa dopúšťa chýb a pri postupoch a spôsoboch práce potrebuje občasnú pomoc učiteľa. Výsledky práce majú nedostatky. Vlastnú prácu organizuje menej účelne, udržuje pracovisko v poriadku. Dodržuje predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a v malej miere prispieva k tvorbe a ochrane životného prostredia. Na podnety učiteľa je schopný hospodárne využívať suroviny, materiály a energiu. K údržbe laboratórnych zariadení, prístrojov, náradia a meradiel musí byť čiastočne podnecovaný. Prekážky v práci prekonáva len s častou pomocou učiteľa.

Stupeň 4 (dostatočný)

Žiak pracuje bez záujmu a vzťahu k práci, k pracovnému kolektívu a praktickým činnostiam. Získané teoretické poznatky dokáže využiť pri praktických činnostiach len za sústavnej pomoci učiteľa. V praktických činnostiach, zručnostiach a návykoch sa dopúšťa väčších chyb. Pri voľbe postupu a spôsobu práce potrebuje sústavnú pomoc učiteľa. Vo výsledkoch práce má závažné nedostatky. Prácu dokáže organizovať za sústavnej pomoci učiteľa, menej dbá o poriadok na pracovisku. Menej dbá na dodržiavanie predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o životné prostredie. Porušuje zásady hospodárnosti využívania surovín, materiálu a energie. V obsluhe a údržbe laboratórnych zariadení a pomôcok, prístrojov, náradí a meradiel sa dopúšťa závažných nedostatkov. Prekážky v práci prekonáva len s pomocou učiteľa.

Stupeň 5 (nedostatočný)

Žiak neprejavuje záujem o prácu a vzťah k nej, ani k pracovnému kolektívu a k praktickým činnostiam. Nedokáže ani s pomocou učiteľa uplatniť získané teoretické poznatky pri praktických činnostiam. V praktických činnostiach, zručnostiach a návykoch má podstatné nedostatky. Nedokáže postupovať pri práci ani s pomocou učiteľa. Výsledky jeho práce sú nedokončené, neúplné, nepresné, nedosahujú predpísané ukazovatele. Prácu na pracovisku si nedokáže zorganizovať, nedbá na poriadok na pracovisku. Neovláda predpisy o ochrane zdravia pri práci a nedbá na ochranu životného prostredia. Nevyužíva hospodárne suroviny, materiál a energiu. V obsluhe a údržbe laboratórnych zariadení a pomôcok, prístrojov a náradí, nástrojov a meradiel sa dopúšťa závažných nedostatkov.

3.1.3  Klasifikácia vo vyučovacích predmetoch s prevahou výchovného zamerania

 

Prevahu výchovného zamerania majú: výtvarná výchova, hudobná výchova, výchova umením, telesná a športová výchova, športová príprava a zodpovedajúce voliteľné predmety

Žiak sa pri čiastočnom oslobodení alebo úľavách odporučených lekárom klasifikuje s prihliadnutím na zdravotný stav.

Pri klasifikácii v predmetoch s prevahou výchovného zamerania sa v súlade s požiadavkami učebných osnov hodnotí:

• stupeň tvorivosti a samostatnosti prejavu,
• osvojenie potrebných vedomostí, skúseností, činností a ich tvorivá aplikácia,
• poznanie zákonitostí daných činností a ich uplatňovanie vo vlastnej činnosti,
• kvalita prejavu,
• vzťah žiaka k činnostiam a záujem o ne,
• estetické vnímanie, prístup k umeleckému dielu a k estetike ostatnej spoločnosti,
• v telesnej a športovej výchove s prihliadnutím na zdravotný stav žiaka, všeobecná telesná zdatnosť, výkonnosť a jeho starostlivosť o vlastné zdravie.

 

Výchovno-vzdelávacie výsledky sa klasifikujú podľa týchto kritérií:

Stupeň 1 (výborný)

Žiak je v činnostiach veľmi aktívny. Pracuje tvorivo, samostatne, plne využíva svoje osobnostné predpoklady a veľmi úspešne podľa požiadaviek osnov ich rozvíja v individuálnom a kolektívnom prejave. Jeho prejav je esteticky pôsobivý, originálny, precítený, v hudobnej, v telesnej a športovej výchove presný. Osvojené vedomosti, zručnosti a návyky aplikuje tvorivo. Má výrazne aktívny záujem o umenie, estetiku, brannosť a telesnú kultúru a prejavuje k nim aktívny vzťah. Úspešne rozvíja svoj estetický vkus a telesnú zdatnosť.

Stupeň 2 (chválitebný)

Žiak je v činnostiach aktívny, tvorivý, prevažne samostatný na základe využívania svojich osobných predpokladov, ktoré úspešne rozvíja v individuálnom a kolektívnom prejave. Jeho prejav je esteticky pôsobivý a má len menšie nedostatky z hľadiska požiadaviek osnov. Žiak tvorivo aplikuje osvojené vedomosti, zručnosti a návyky v nových úlohách. Má aktívny záujem o umenie, o estetiku a telesnú zdatnosť. Rozvíja si v požadovanej miere estetický vkus, brannosť a telesnú zdatnosť.

Stupeň 3 (dobrý)

Žiak je v činnostiach menej aktívny, tvorivý, samostatný a pohotový. Nevyužíva dostatočne svoje schopnosti v individuálnom a kolektívnom prejave. Jeho prejav je málo pôsobivý, dopúšťa sa v ňom chýb. Jeho vedomosti a zručnosti majú častejšie medzery a pri ich aplikácii potrebuje pomoc učiteľa. Nemá dostatočne aktívny záujem o umenie, estetiku a telesnú kultúru. Nerozvíja si v požadovanej miere svoj estetický vkus a telesnú zdatnosť.

Stupeň 4 (dostatočný)

Žiak je v činnostiach málo aktívny a tvorivý. Rozvoj jeho schopností a jeho prejav sú málo uspokojivé. Úlohy rieši s častými chybami. Vedomosti a zručnosti aplikuje len so značnou pomocou učiteľa. Prejavuje veľmi malú snahu a záujem o činnosti, nerozvíja dostatočne svoj estetický vkus a telesnú zdatnosť.

Stupeň 5 (nedostatočný)

Žiak je v činnostiach prevážne pasívny. Rozvoj jeho schopností je neuspokojivý. Jeho prejav je väčšinou chybný a nemá estetickú hodnotu. Minimálne osvojené vedomosti a zručnosti nedokáže aplikovať. Neprejavuje záujem o prácu a nevyvíja úsilie rozvíjať svoj estetický vkus a telesnú zdatnosť.

3.2 Pomocná orientačná škála ku kritériám hodnotenia prospechu:

• Rozsah požadovaných znalostí:

1. -                       100 – 90 %,
2. -     menej ako  90 – 75 %,
3. -      menej ako 75 – 50 %,
4. -      menej ako 50 – 25 %,
5. -      menej ako 25  %.

• Hĺbka porozumenia:

1. -   kladenie otázok k veci, rozvíjanie témy, vytvorenie originálu,
2. -   správna aplikácia, overenie, rozbor problému,
3. -   s pomocou sa vyjadrí vlastnými slovami, uvedie príklad,
4.  -  zopakuje, neoznačí a nechápe súvislosti,
5.  -  nulová snaha, rezignácia.

• Produktivita:

1. -  časté, rozmanité, úplné i formálne správne výstupy,
2. -  formálne správne výstupy,
3. -  výstupy neúplné s menšími formálnymi nedostatkami,
4. -  nezrozumiteľné, nedokončené výstupy,
5. -  žiadne výstupy, ignorovanie.

• Kvalita práce s informáciami:
  1. -  vytvorenie novej, prehľadnej a zrozumiteľnej informačnej štruktúry,
  2. -  vystihnutie a prítomnosť hlavnej myšlienky v informačnej štruktúre,
  3. -  rozporné alebo neúplné alebo čiastočné dáta,
  4. -  vyhľadanie alebo prevzatie cudzej informačnej štruktúry (plagiát),
  5. -  neprítomnosť pokusu, absencia snahy.